Make me quiz from this text. Abstraktný systém
používaný ato prostriedok myslenia a dovozumie vania sa
jav spoločenský, nie je tada rodený, a preto sa ho musíme učiť
dohodnutý kód, súbor anakou a pravidiel, na prenos a ymem informacii
Jazykový znak
↳ idealny objekt, zastupuje pojem
↳ musí mat
Obsah-detiníciu
Eormu - üstru
písomní
Reč je konkrétne južitio jazyka na yjadrenie myšlienok -jazyk a reč si vzájomne späte
Národný jazyk používajú príslušnici jedného národa aneb etnickej stuping, pričom ich spaja historicka, spoločenska, kultima a politickú spolupatričnost.
Prirodzený jazyk vanikol ako výsledok historicačko vývinu.
Matorincký jazyk
↳ s nim sa stotočnujene odjakživa. 1. VETNÉ PÍSMO: nazýva sa aj obrázkovým písmom, pretože kresba znamenala celú vetu, pôvod
- Sumeri
2. POJMOVÉ PÍSMO: zobrazovať pomocou obrázkov pojmy, pôvod Egypt (hieroglyfy),
moderný variant: čínske a japonské písmo
3. SLABIČNÉ PÍSMO: predchodcom bolo sumerské klinové písmo, ktoré označovalo slabiky
4. HLÁSKOVÉ PÍSMO: jeden znak vyjadruje jednu hlásku, pôvod Feničania, ktorí vytvorili spoluhláskovú abecedu 22 pímenami, sprava doľava
GRÉCKE PÍSMO; od 7. stor. pred n.l., začalo sa písať zľava doprava
vyvinula sa z neho LATINKA, 24 písmen, najrozšírenejšie písmo na svete
ovplyvnilo aj slovanské písmo: naši predkovia písali hlaholikou (malé písmená gréckej abecedy, niektoré znaky pravdepodobne orientálneho pôvodu, písmená vytvorené z upravených kresťanských symbolov, Kyjevské listy najstaršia zachovaná pamiatka, 10. stor.), neskôr cyrilikou (veľké písmená gréckej abecedy, zjednodušená hlaholika), azbuka = zjednodušená cyrilika
VÝVIN JAZYKA
Indoeurópske jazyky
väčšina európskych a ázijských jazykov vznikla pravdepodobne z jediného jazyka =
indoeurópsky prajazyk
všetky indoeurópske jazyky majú veľa spoločných hlások v slovných základoch, napr.:
matka: madre, mother, Mutter, mére
stáť: stehen, stand, istem
dcéra: dotter, Tochter, daughter
así polovica ľudstva hovorí jedným z indoeurópskych jazykov
jazyky, ktoré nepatria k žiadnej rodine jazykov = jazyky-siroty", napr. jazyk Baskov
1. slovanské jazyky
2. baltské jazyky: litovčína, lotyština
3. germánske jazyky: dánčina, nórčina, islandčina, angličtina, holandčina, nemčina, flámčina. 4. románske jazyky: francúzština, taliančina, španielčina, katalánčina, portugalčina, rumunčina, moldavčina
5. keltské jazyky: írčina, waleština, bretónčina
6. grécky jazyk: tzv. novogréčtina existuje od 15. stor.
7. albánsky jazyk
8. arménsky jazyk
9. indické jazyky: hindčina, bengálčina
10. iránske jazyky: perzština, kurdčína, rómčina, atď.
Slovanské jazyky
tzv. praslovančina existovala 2 až 3 tisícročia, nezachovali sa žiadne písomné pamiatky, používala sa na území medzi Dneprom a Vislou
v období sťahovania národov (4. - 6. stor.) sa z praslovančiny sformoval západný, východný a južný dialekt, z ktorých sa vyvinuli jednotlivé slovanské jazyky
Východoslovanské jazyky = ruština, ukrajínčina, bieloruština, rusínsky jazyk
Západoslovanské jazyky = slovenčina, čeština, polština, lužícká srbčina
Južnoslovanské jazyky = srbčina, chorvátčina, slovinčina, macedónčina, bulharčina
Rozdiely medzi slovenčinou a češtinou
čeština nemá dvojhlásky ia/ie/iu: více - viac, lepší - lepšia
neplatí zákon o rytmickom krátení: spívání, loukám
tvrdé spoluhlásky sú v češtine často tam, kde sú v slovenčine mäkké: zbavit
neurčitok je zakončený v češtine nielen na -t/-ct, ale aj na -ti/-ci: péct, ale aj péci
v 1. osobe sg. prevláda zakončenie na -u: nesu
rôzna lexika: krabice/škatuľa, moc/veľa, brýle/okuliare, zbytek/zvyšok
bohemizmy = slová prevzaté z češtiny, ktoré sú v slovenčine nevhodne používané. NÁRODNÝ JAZYK
1. Formy národného jazyka
znaky národa: územie, vlajka, jazyk, tradície
národný jazyk = prirodzený živý jazyk národa, územne vymedzený, vnútorne diferencovaný a sociálne rozvrstvený
A: SPISOVNÁ FORMA
celonárodná a celoštátna platnosť
- národno-reprezentatívna funkcia
dorozumievací prostriedok v komunikáciách; vedecká, administratívna, žurnalistická, didaktická, náboženská, umelecká (nemusí ísť vždy o spisovnú formu)
spisovný jazyk = štátny, úradný a vyučovací jazyk (u nás od roku 1918)
- jediná forma národného jazyka, ktorá je kodifikovaná (písaná podoba kodifikovaná pravopisnými pravidlami, ústna podoba pravidlami o správnej výslovnosti)
KODIFIKÁCIA: v súčasnosti sa kodifikáciou zaoberá Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV (kolektív jazykovedcov), v minulosti kodifikoval jazyk jednotlivec, t.j. Bernolák a Š Kodifikácia spisancho
Jazyka
sibor pravidiel a predpisov na používanie spisovného jazyka istom období, záväzných pre ušetkých povživatelov jazyka
L
Berndatousté obdobie (1787-1862)
b začína sa vydaním 1. kodifikačnej prinčky A. B. pod názvom Filologicko-kriticka rozprava o clovenských písmenách & prilohou Pravopis 1787.
V nej bola vzakonena "bornolákovčina" na zaklade kulturnej západnej slovenčiny z oblasti Trnavy v TT univerzithom centre
↳u
jeho pravopise sa uplatňovalo pravidlo "Coneticky pravopis"
Niektoré zasady bernolakouskej kodifikacic
1. Odstraňuje sa y/ý, ponecháva sa ili
2. Mäkkosť d, f, 5,ľ sa vždy označuje
3. Veľké písmena sa pišu pri všetkých podstatných menoich a pri výrazoch, ktoré sa uztahujú na osoby
4. predložky sa z sa pišu podla vyslounasti
5. Hlaska j sa piše aku g
6. Bavádza sa spoluhlbäskova skupina ēč (ešće)
7. Kläska v sa piše ato k cho
2 Stürouski obdobie (1843-1852)
↳ do popredu sa dostava kultúrma stradna sloven eina tomto bol uzatonaný nový spisovný jazyk -"stūraućiκα"
14.82.1843 vo fare u Hlbokom (Stür, Hurban, Hodža)
b nauka reći slovenskej (1846)
5
je レ nej podany "Närečja slovenstvo alebo pisan ja tomto nareči
し
3 naty Štirouskej spisounej Slovenčiny
namiesto y.y sa piše ili
↳ bdásledne sa označovala mäktosť (dc, fe, re, le)
bou, jalieja/jo, 11, äcla, jo
③Retormné obdobie (1852-1863)
btau hodžovako - battalousta reforma
Martin Hattala-Kratka mluvnica clovenska (1852)
↳ Tato rotorma slavenčina (stūrovčina) je do značnej miery podobna toj dnešnej
Braky
začali používat yiy
b mäkkosť sa pri spoluhlaskach d', t, ü,ľ, pred illic, iarionic prestala označovať
Bavodenic
↳ Bavedenie ä, duojhlások ia, ic, 8 (najpru o s dľžnom)
bdobno dobré
↳
mimly čas slovies sa konci 1-auym (pisau-pisal
